Bolesť v kĺboch

Definícia osteoporózy

Osteoporóza je systémové ochorenie kostry, ktoré sa definuje ako zníženie obsahu kostnej hmoty a narušenie mikroarchitektúry kostného tkaniva zapríčiňujúce zvýšenú krehkosť, z čoho vyplývazvýšené riziko zlomenín už pri minimálnom úraze (definícia WHO).

Osteoporóza je jedným z najzávažnejších ochorení kostí. Je charakterizovaná znížením obsahu kostnej hmoty, zmenami mikroštruktúry a funkcie kosti. Dôsledkom týchto zmien je znížená kvalita kostného tkaniva a zvýšené riziko zlomenín kostí.

Príčiny vzniku

Presná príčina osteoporózy nie je úplne známa. K jej rozvoju môžu prispieť rôzne faktory. Literatúra uvádza, že z 2/3 je osteoporóza podmienená geneticky (vrodene). Či sa tieto podklady a vlohy prejavia, môžeme veľmi výrazne ovplyvniť. Ochorenie najčastejšie vzniká z nedostatku látok, ktoré sú potrebné na stavbu kostí. Je to hlavne vápnik, fosfor a vitamín D.

Nedostatkom pohybu dochádza k narušeniu výživy kostí, bez opakovaného zaťažovania kostí pohybom nedôjde k udržaniu a k výstavbe kostnej hmoty.

Proces rednutia kostí môže začať aj v priebehu niektorých ochorení, ako sú napr.: zápalové reumatické choroby, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítna žľaza, nadobličky…), ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, nádorové ochorenia, stavy po operáciách žalúdka, vaječníkov a ďalšie. Osteoporózu môžu podporovať aj niektoré lieky.

Aké je zloženie kosti?

Osteoporóza 1

Kosť nie je tvrdá, neživá hmota, ale živé tkanivo. Je tvorená organickou základnou hmotou, ktorej je asi 30 % a ktorá je spevnená uloženinami vápenatých solí (70 %). Organickú základnú hmotu (osteoid) tvoria predovšetkým kolagénové vlákna, ktoré prebiehajú v smere línií tlakových síl a zabezpečujú pružnosť kostí. Anorganická zložka kosti, ktorú tvorí hlavne vápnik a fosfát, je uložená tesne na kolagénových vláknach a medzi nimi, a dáva kosti mimoriadnu tvrdosť. Počas života sa kosť neustále obmieňa. Stará kostná hmota sa odbúrava a nahrádza ju nová. Kostné bunky – osteoblasty sa zúčastňujú na výstavbe kosti, odbúravanie kosti prebieha činnosťou osteoklastov.

Na povrchu je kosť hutná a táto časť sa nazýva kompaktná (kortikálna) kosť. Vnútorná štruktúra pripomína včelie plásty a táto časť kosti sa nazýva kosť spongiózna (trabekulárna), tvorená hrubými “mostmi” (kostnými trámcami), ktoré dodávajú kosti pružnosť a pevnosť. Pri osteoporóze sa kostné trámce stávajú tenkými a krehkými a môže dôjsť k ich prerušeniu.

V mladosti sa nová kostná hmota tvorí rýchlejšie, ako sa stará odbúrava, a teda kostnej hmoty pribúda. Po 35. roku života však dochádza k urýchleniu odbúravania kostí na úkor novotvoby a kostnej hmoty v tele človeka postupne ubúda. Po 65. roku života nastáva úbytok kostnej hmoty u oboch pohlaví.U žien je už však pred týmto vekom úbytok kostnej hmoty väčší, lebo ho urýchľujemenopauza – zánik menštruácie po prechode. Spôsobuje ju znižovanie tvorby ženského pohlavného hormónu estrogénu. Ešte pred dovŕšením 65. roku života každá žena stráca najmenej jednu tretinu kostnej hmoty.

Aké typy osteoporózy poznáme?

Primárna postmenopauzálna osteoporóza

Osteoporóze po prechode hovoríme primárna postmenopauzálna osteoporóza. Tá má svoju príčinuv poklese produkcie ženského pohlavného hormónu – estrogénu u žien, testosterónu u mužov a je spôsobená hlavne obúravaním kosti zvýšenou činnosťou kostných buniek osteoklastov. Osteoporóza, ktorá sa vyskytuje po sedemdesiatke, sa nazýva primárna senilná osteoporóza (starecká). Tento typ osteoporózy má iný pôvod aj iný priebeh. Celkovo je znížená novotvorba kosti, osteoblasty aj osteoklasty strácajú vitalitu a ich aktivita je znížená. Postihuje nielen kosť spongióznu, ktorá je vnútornou časťou napríklad stavcových tiel, ale aj kosť kompaktnú, ktorá tvorí pevný povrch na vonkajšej strane kostí. Oba tieto typy sa zásadne líšia od osteoporózy sekundárnej.

Sekundárna osteoporóza

Sekundárna osteoporóza je vyvolaná iným ochorením a vyskytuje sa ako dôsledok iného ochorenia alebo dokonca jeho liečby (ochorenia tráviaceho traktu spojené s poruchou vstrebávania vápnika alebo vitamínu D, chronické zápalové ochorenia – napr. reumatoidná artritída, nádorové ochorenia, anorexia, ochorenia pečene, obličiek, krvotvorných orgánov, štítnej žľazy, nadobličiek,diabetes mellitus závislý na inzulíne…). Osteoporóza ako choroba – nemanifestná osteoporóza sa označuje znížením obsahu minerálu v kostre o viac ako -2,5 T-skóre. U chorých s už prekonanou osteporotickou zlomeninou sa označuje ako manifestná osteoporóza.

 

Osteoporóza 2

Príznaky osteoporózy

Pacienti s osteoporózou sú zvyčajne do doby, pokiaľ sa neprejaví zlomenina, bez výraznejších ťažkostí. Osteoporóza sa prejavuje bolesťami chrbta, znížením telesnej výšky, zhrbením v oblasti hrudnej časti chrbtice a zlomeninami. Najčastejšie osteoporotické zlomeniny sú zlomeniny stavcov chrbtice, krčka stehnovej kosti a zápästia. Typické je, že k zlomeninám môže dôjsť aj pri neúmerne malom úraze. Tak napr. zlomeniny stehnovej kosti môžu nastať pri zohnutí sa, ale väčšinou pri páde na bok, zlomeniny chrbtice pri sadaní, dvíhaní ťažšieho predmetu, ale i pri prudkom zakašľaní. Aj keď sa popisuje dlhodobý bezpríznakový priebeh osteoporózy a jej klinický význam spočíva vo výskyte zlomenín, ktorými sa prejavuje, bolesť rôzneho stupňa toto ochorenie sprevádza vo všetkých jeho obdobiach. Má viacero príčin.

Bolesť pri osteoporóze môžeme rozdeliť na 2 skupiny:

  • primárna bolesť – pochádzajúca z kostných štruktúr,
  • sekundárna bolesť – vyvolaná zmenami svalov a šliach, prípadne neuropatický typ bolesti vznikajúci pri koreňovom dráždení pri zlomeninách stavcov a pod.

Rizikové faktory osteoporózy

Množstvo kostnej hmoty jedinca je určené geneticky (vrodene). Ak trpí osteoporózou matka, má obvykle aj jej dcéra slabšiu kostru, a tým aj vyššie riziko osteoporózy.